Besedilo o njegovem slikarskem delu na Slovaškem je pripravila nekdanja veleposlanica Slovaške v Sloveniji Marianna Oravcová. Besedilo je samo v slovaščini.

Ivan Žabota

medzi Slovinskom a Slovenskom, tradíciou a modernou

(15. 12. 1877 Podgradje, Slovinsko – marec 1939 Bratislava)

V dramatických marcových dňoch roku 1939 zomrel v Bratislave „ticho vo svojej opustenosti“, pritom ani nevedno presne kedy a treba dodať, že aj v úplnej chudobe, vo svojom ateliéri (na dnešnom Nám. SNP 15) maliar slovinského pôvodu – Ivan Žabota.

Po štúdiu na gymnáziu v Grazi, maliarstvo študoval striedavo v Prahe 1902 – 1904 a vo Viedni  (prof. Ch. Griepenkerl) a na c.k. Akadémii výtvarných umení  (prof. K. Pochwalski a 

1. L’Allemand) kde za obraz Starci, zobrazujúci slovenských mužov v krčme, získal „Professorenpreis“. Obraz bol zrejme inšpirovaný pri návšteve u jeho brata Alojza, umeleckého stolára, v Devínskej Novej Vsi. V Prahe bol žiakom prof. F. Thieleho a prof.
2. Ženíška, v roku 1911 sa stal riadnym členom Jednoty umělcu výtvarných. Následne sa v roku 1911 usadil vo Viedni, kde žil do odchodu do Budapešti v roku 1915.

Ivan Žabota spolu s Gustávom Mallým boli prvými výtvarníkmi v rodiacej sa bratislavskej „bohéme“ začiatkom 20. rokov, kde sa v roku 1921 Žabota rozhodol žiť, hoci už predtým Slovensko navštevoval a po roku 1917 pobudol v Devínskej Novej Vsi, na Liptove, v Dolnom Kubíne a i. Medzi jeho priateľmi boli aj Janko Alexy či Tido Gašpar, ale veľmi blízke puto ho viazalo najmä s o generáciu mladším Jánom Smrekom. Pre štruktúrovanie kultúrneho života v medzivojnovom období je osobitne významné, že Žabota sa už v rokoch 1919 – 1920 stal jedným zo zakladateľov Spolku slovenských umelcov, neskôr bol podpredsedom i predsedom jeho maliarskeho odboru. Svojou tvorbou, ktorá sa tematicky jednoznačne viazala k Slovensku, rovnako ako spolkovou angažovanosťou, mal svoje neodmysliteľné miesto v bratislavskom kultúrnom živote i v slovenskom výtvarnom umení v medzivojnovom období.

Tematicky možno Žabotu označiť ako figuralistu, ktorý sa venoval aj krajinomaľbe (Grad na Kolpi 1903, Stromovka 1907, Tatry, Hrad Fiľakovo, Modrý kameň, Bratislavský hrad). Z hľadiska tém výrazné je zameranie na identitu a osobitosť vidieckeho prostredia. To bola základná orientácia maliarstva tohto obdobia, ktorej nositeľmi boli aj spomínaní Mallý a Alexy, ale predtým Jozef Hanula či Peter Július Kern, a tiež mladší Martin Benka, ktorý „nadviazal na myšlienkové – romantické – dedičstvo 19. storočia“. Určitá štylizácia smerom k idealizácii pri hľadaní výrazu charakterizovala v tomto období napokon aj široko uznávané dielo fotografa Karola Plicku.

Portrétnej tvorbe sa Žabota venoval od svojich začiatkov (portréty významných slovinských národovcov i mecénov [I. Cankara, N. Župančiča 1913, portrét kráľa Alexandra I. a kráľovnej Márie, Bled 1926]). Na Slovensku sa spolu s Maxom Schurmannom stal azda najvýznamnejším portrétistom. Jeho portrét P. O. Hviezdoslava z roku 1921 pozná na Slovensku každý. Portrétoval však aj Milana R. Štefánika, prezidenta Masaryka 1924, ministra A. Švehlu, V. Makovického, Hanu Gregorovú, profesorov UK, napr. slavistu F. Wollmana 1939. Jeho portréty rektorov – právnika Augustína Ratha, ktorý je osobitne výrazný a majstrovsky zvládnutý, a Antonína Kolářa možno vidieť v rektorskej sieni Univerzity Komenského. V niektorých portrétoch súkromných osôb či detí sa od realizmu posúval k salónnemu idealizujúcemu ponímaniu, zrejme aj pod tlakom očakávaní objednávateľov portrétov. Záujem o jeho tvorbu však pretrváva, ako dokladá Žabotov olej Dievča v kroji z roku 1921, ktorý v roku 2023 v dražbe SOGA zaznamenal najvyšší nárast vyvolávacej ceny.

V 30. rokoch Žabota v porovnaní s nastupujúcou modernou generačne mladších umelcov zotrvával na svojom pôvodnom umeleckom smerovaní.

Žabotovo dielo sa nachádza v SNG v Ľubľane i v galérii v Maribore, v Bratislave v SNG údajne až 200 jednotiek, v Mestskom múzeu i v GMB. Pomerne veľký počet obrazov – najmä portrétov a interiérov rodinných salónov – je v súkromných rukách v krajinách, kde žil. Ide o kresby a najmä oleje.

V porovnaní s monarchiou, kde mobilita umelca na veľkom území i kultúrnom priestore bola celkom prirodzená a nevytvárala jednoznačné dichotómie, tieto sú naopak charakteristické pre povojnové obdobie so vznikom nových malých štátov. A rovnako aj pre to, ako sa utváral Žabotov povojnový život Slovinca v rodiacej sa slovenskej Bratislave, a tiež pre jeho pôsobenie umelca sformovaného 19. storočím resp. predvojnovým obdobím a konfrontovaného najmä v 30. rokoch s novými trendami, a napokon i osobnostne pre stále väčšmi sa uzatvárajúceho, britkého i nespokojného tvorivého samotára a bohéma Ivašu, ako ho priatelia volali.

Možno aj v dôsledku takejto dichotómie Žabotovi doteraz nebola venovaná žiadna publikácia, žiadna výstava v Slovinsku, Rakúsku, ba ani v jeho slovenskom období nemal samostatnú výstavu. Slovinsko ho azda považuje za slovenského autora a vice versa. Teda ani jedna z dvoch malých kultúr, hoci neoplýva nadmerným množstvom autorov z medzivojnového obdobia, sa k nemu zatiaľ nehlási. Určite by bolo potrebné a správne toto manko odstrániť.

Keďže v roku 125. výročia jeho narodenia sme túto príležitosť prinavrátiť maliara Ivana Žabotu a jeho dielo obom krajinám, a predovšetkým Bratislave, zmeškali, môžeme tak začať robiť tento rok – v roku 85. výročia jeho smrti. Prvý impulz správnym smerom dali prezidentky Slovinska Nataša Pirc Musar a Slovenska Zuzana Čaputová počas svojho oficiálneho stretnutia v Bratislave v januári 2024, keď hovorili o možnosti usporiadať veľkú spoločnú výstavu jeho diela v oboch krajinách. Verme, že čoskoro budú nasledovať ďalšie konkrétne slo-slo kroky, ideálne aj v spolupráci s Rakúskom.

Marianna Oravcová, bývala veľvyslankyňa Slovenska v Slovinsku

1. február 2022 – publikované v Zborníku Múzea mesta Bratislavy
2. február 2024 rozšírené

Výberová bibliografia

1. ALEXY, Janko: Osudy slovenských výtvarníkov. ŠN, Bratislava 1948
2. HRUŠOVSKÝ, Ján: Umelci a bohémi. Slovenský spisovateľ 1963
3. KREGAR, Tone: Ivan Žabota – Slovenec in Slovak, umetnik in bohem. Zgodovinski časopis 1998, roč. 52, č. 4 s. 541-551
4. VAŠŠ, Martin. Zlatá bohéma. Bratislava : Marenčin PT, 2018.  ISBN978-80-8114-940-5. S. 110-123. 
5. VÁROSS, Marian. Slovenské výtvarné umenie 1918-1948. Bratislava SVKL 1960.